I. časť
Vražda jedného z najpopulárnejších prezidentov v histórii USA je dodnes predmetom mnohých špekulácií. Pravdou ostáva, že oficiálnej verzii, teda tvrdeniu, že vrahom bol L.H.Oswald už nikto neverí, a málokto jej veril už v čase vyšetrovania. Ako ukáže náš seriál, rodinný klan Kennedyovcov mal množstvo nepriateľov, ktorí mali jediný cieľ - zbaviť sa prezidenta i jeho brata.
Politická kariéra J.F.Kennedyho začala po tom, ako sa v roku 1947 stal kongresmanom. Pôvodne jeho otec plánoval budúcnosť pre jeho najstaršieho brata Jacka, ten však zahynul počas druhej svetovej vojny. A tak sa jeho nástupcom stal mladší John. A bolo úplne pochopiteľné, že jeho najbližším spolupracovníkom a oporou sa stal brat Róbert, ktorý sa neskôr počas funkčného obdobia na poste prezidenta stal ministrom spravodlivosti. A ako sa neskôr ukázalo, kariéra oboch bratov mala vyvrcholiť nečakane tragickým spôsobom, a stať sa predmetom mnohých dohadov.
Dnes si už nikto nemôže dávať ako cieľ odhalenie skutočného pozadia udalostí okolo atentátov na oboch bratov. Svedkovia už väčšinou nežijú, dôkazy boli neraz prekrútené, zničené a výpovede sa často nezachovali. Materiály okolo vyšetrovania vraždy prezidenta sú ešte aj dnes utajené, a niekoľko rokov to tak zostane aj naďalej. Avšak, ako zistíte, prezident mal dostatok nepriateľov nielen v zahraničí, ale aj doma. A mnohí z nich si vôbec nedávali servítku pred ústa, pričom pokladali akýkoľvek spôsob na zbavenie sa prezidenta za prijateľný.
Prvá stopa - americká mafia
Už od začiatku vyšetrovania atentátu na prezidenta sa špekulovalo o účasti mafie na jeho vykonaní. Nebolo žiadnym tajomstvom, že mafia nenávidela Kennedyovcov, obzvlášť ministra spravodlivosti Róberta, ktorý proti nej tvrdo zasiahol. Napríklad jeden z bossov mafie v New Orleanse Carlos Marcello bol viackrát vypovedaný z USA. Svoje dôvody na nenávisť voči Kennedyovcom mohol mať aj Sam Giancana, ktorého dlhoročná milenka Judy McGuire mala istú dobu súčasne aj pomer s Róbertom Kennedym. Hovorilo sa aj o nenávisti mafie spôsobenej v dávnejšej minulosti, keď otec oboch bratov Jack počas prohibície mal mať aktívnu účasť na pašovaní alkoholu a podrazil svojich partnerov. A spomínali sa aj iné dôvody - napríklad tvrdý boj Róberta proti odborárskym bossom, najmä J. Hoffovi a organizácii Teamsters, kde mala svoje záujmy aj mafia. J. Hoffa nakoniec skončil vo väzení, pričom po prepustení o niekoľko rokov zmizol a časom bol vyhlásený za mŕtveho. Rovnako mohli byť príčinou nenávisti aj udalosti na Kube, kde mala mafia tiež svoje záujmy, a po páde režimu F. Batistu a príchode F. Castra utrpela obrovské straty, pričom prezident Kennedy sa nijako netajim svojim chladným postojom k plánom na zvrhnutie kubánskeho vodcu a odčinenie fiaska zo Zátoky svíň.
V neposlednom rade sa spomínali aj údajné sľuby rodinného klanu, ktoré mali byť poskytnuté výmenou za podporu Johna v prezidentskej kampani a ostali nedodržané, ba naopak, bratia sa mali obrátiť proti svojim údajným spojencom.
Druhá stopa - Kuba a kubánski disidenti
Nenávisť kubánskych disidentov voči prezidentovi nebola žiadnym tajomstvom. Po fiasku v Zátoke svíň dal totiž jasne najavo, že kubánsky problém nemá chuť riešiť a riskovať vlastnú politickú kariéru. Neskôr zašiel dokonca tak ďaleko, že nariadil FBI, aby zlikvidovala výcvikové tábory Castrových odporcov v USA a zabavila zbrane, s ktorými disidenti a rôzni žoldnieri cvičili a pripravovali návrat k moci na Kube. Navyše, Kennedy si veľmi dobre uvedomoval, čo by mohol znamenať útok na Kubu po nedávno skončenej kríze, keď sa doslova zázrakom podarilo zabrániť vypuknutiu konfliktu so ZSSR.
Tretia stopa - domáca opozícia
Osudová cesta do Dallasu bola motivovaná hlavne Kennedyho záujmom o získanie podpory voličov v tejto časti krajiny. Nebolo žiadnym tajomstvom, že práve v Texase mal najmenej hlasov, pričom ho často označovali za zradcu a slabocha. Dokonca kolovali aj plagáty s jeho fotografiami či rôznymi karikatúrami, kde bol na spôsob starého západu hľadaný - živý či mŕtvy.
Na ružiach nemal ustlané ani vo vlastnej vláde. Viceprezident L. Johnson na neho žiarlil, lebo sa pri ňom cítil bezvýznamne, navyše s mnohými jeho krokmi vôbec nesúhlasil, napríklad s plánom na ukončenie vojny vo Vietname. Veľkou opozíciou a častým problémom boli aj vojenské kruhy, ktoré sa netajili odporom, a často zaznievala myšlienka, že za iného prezidenta by to bolo lepšie. Dobré vzťahy nemal ani s riaditeľom FBI J.E.Hooverom, ktorý Kennedyovcami otvorene pohŕdal, no napriek tomu mal tak silné postavenie, že si nemohli dovoliť jeho odvolanie. O nič lepšie to nebolo ani s tajnou službou, povestnou CIA, ktorú sa snažil kontrolovať, ale neraz robila množstvo rôznych aktivít, o ktorých vôbec nevedel a nikdy by s nimi nesúhlasil.
Proti prezidentovi stáli aj zbrojárske koncerny, ktoré sa cítili ohrozené plánmi na ukončenie vojny vo Vietname, čo samozrejme znamenalo aj významné okresanie ich ziskov. Množstvo nepriateľov si získal aj pri snahe o zrovnoprávnenie černošskej menšiny, hlavne na juhu USA a v radoch rôznych fanatikov, napríklad Ku-Klux-klanu.
Dalo by sa povedať, že nepriateľov boli zástupy a konanie prezidenta ich čoraz viac popudzovalo. Riešenie kubánskej krízy, kde nechýbalo veľa a mohlo dôjsť ku zničujúcej katastrofe - jadrovému konfliktu, len vyvolalo ďalšiu averziu, a padali obvinenia, že prezident kolaboruje s komunistami, najmä s Chruščovom. A situácia sa postupne vyhrotila. Kennedyho odporcovia už nahlas hovorili, že akýkoľvek spôsob odstránenia prezidenta je prijateľný. A v tejto atmosfére začínal svoju kampaň na znovuzvolenie do úradu prezidenta, a to práve v Dallase.